PCB látky (polychlórované bifenyly) spôsobujú v okolí bývalého chemického závodu Chemko Strážske problémy už niekoľko rokov. Pôvodne boli považované za úplne neškodné, no dnes patria medzi 12 látok, ktoré svetové spoločenstvo považuje za natoľko nebezpečné, že by mali byť z ekosystému eliminované.

Podobne ako v iných priemyselných štátoch, aj na Slovensku došlo ku kontaminácii životného prostredia PCB látkami v dôsledku dlhodobej a relatívne rozsiahlej priemyslovej aplikácii týchto látok (resp. ich zmesí), aj keď neboli ešte v tej dobe známe a neskoršie potom vyhodnotené dôsledky ich vstupu do ekosystémov.
Kontaminácia životného prostredia týmito produktmi vytvorila novú významnú skupinu tuhých PCB materiálov (zamorené pôdy, piesky, sedimenty, prípadne priemyselné odpady), ktorých dekontaminácia či zneškodnenie vyvolávajú problémy vďaka perzistencii PCB proti väčšine deštrukčných procesov, bežne prebiehajúcich v ekosystéme, napr. fotolytickej a mikrobiálnej (obzvlášť aeróbnej), najmä v prípade vyššie chlórovaných PCB.
Priamo v závode ale i v jeho okolí sa stále množstvo sudov s PCB látkami, ktoré sa však už rozpadajú a tak sa tieto látky dostávajú do životného prostredia. Sú unášané vodou a rozfúkavané vetrom do širokého okolia.

V roku 2020 vykonalo Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum – Výskumný ústav agroekológie (NPPC – VÚA Michalovce) experimenty na preverenie imobilizačného efektu diferencovane aktivovaných humínových kyselín na hlavné kongenéry PCB látok ex-situ.

V orientačnom nádobovom pokuse sa preverilo, či je možné, aby sa znížila kontaminácia úrody PCB látkami. Išlo o vegetačný ex-situ screening imobilizačného efektu diferencovane aktivovaných humínových kyselín na hlavné kongenéry PCB v pôde. Pôdu v pokuse kontaminovali sedimentom získaným v okolí závodu Chemko Strážske.

Podarilo sa zistiť, že humínové preparáty aplikované v melioratívnej dávke, výrazne znížili obsah PCB látok v buľvách aj listoch redkvičky siatej, pričom súčasne dokázali výrazne znížiť aj obsah PCB látok uvoľnených z pôdy do pôdneho výluhu. Sumárny obsah kongenérov PCB (28, 52, 101, 138, 153 a 180) sa znížil v buľve o 29,40 až 73,20 % v porovnaní s kontrolným variantom. V listoch bolo toto zníženie v rozmedzí 23,02 až 61,71 %. Súčasne sa znížil obsah kongenérov PCB uvoľnených z pôdy do pôdneho výluhu o 32,24 až 49,36 %.

V roku 2021 sme z obce neďaleko závodu získali sliepku i vajíčka, ktoré sme podrobili analýze na stanovenie hodnoty PCB látok. V sliepke bol obsah PCB príbuzných dioxínom 0,9505 pgTEQ/g tuku a vo vajíčkach 1,241 pgTEQ/g tuku. Tieto hodnoty neprekračujú maximálne hodnoty PCB definované Nariadením komisie EÚ č 1259/2011. Suma PCB nepodobných dioxínom bola stanovená v sliepke na  53,123 ng/g tuku a vo vajíčkach dokonca 70,950 ng/g tuku čo prevyšuje maximálne hodnoty PCB definované Nariadením komisie EÚ č 1259/2011 stanovené na 40 ng/g tuku.

V spolupráci s vedeckými pracovníkmi na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave sme začali skúmať schopnosť humínových látok zadržiavať PCB látky. Týmto spôsobom by bolo možné imobilizovať PCB látky v pôde a zabrániť tak ich šíreniu do životného prostredia na veľmi dlhú dobu. Prvé pokusy ukázali vysokú schopnosť humínových kyselín zachytávať PCB látky. Pre nízko halogenóvané PCB látky bol pokles obsahu týchto látok v testovanom roztoku až 10 násobný. Viac halogénované PCB však klesli menej. Keďže práve viac halogénované PCB látky sú nebezpečnejšie a taktiež sa viac ukladajú v tele, kde sa horšie odbúravajú, začali sme testovať aj iný sorbent, ktorý má vysokú afinitu práve k týmto PCB látkam. Ak by sa predpoklady potvrdili, bolo by možné pripraviť zmes priamo určenú na zadržiavanie PCB látok v pôde a zabráneniu ich prenikaniu do potravinového reťazca.